Informácie

Valné zhromaždenie zväzu priemyselných výskumných a vývojových organizácií 2019

sep 10, 2019

Riadne Valné zhromaždenie Zväzu priemyselných výskumných a vývojových organizácií sa uskutočnilo dňa 27.6.2019 v priestoroch PRVEJ ZVÁRAČSKEJ, a. s. Bratislava. Rokovanie otvoril viceprezident ZPVVO p. Ing. P. Fodrek, PhD., hosť. prof. Privítal pozvaných hostí, menovite prezidenta ZPS a viceprezidenta RÚZ SR p. PhDr. Jána Oravca, CSc., riaditeľa odboru prierezových priorít SKCO ÚPPV SR pre II p. Ing. Ladislava Šimku, generálneho riaditeľa Sekcie štrukturálnych fondov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR p. Mgr. Rastislava Igliara, generálneho riaditeľa Sekcie štrukturálnych fondov MH SR Ing. Martina Húsku, riaditeľa odboru implementácie štátnej politiky, európskych a medzinárodných iniciatív výskumu a vývoja SVT MŠVVaŠ SR p. Ing. Róberta, Szabóa, PhD., riaditeľa odboru inovácií a AV MH SR Mgr: Martina Svobodu, riaditeľa odboru metrológie ÚNMS SR p. Ing. Zbyňka Schreiera, CSc.,člena Predsedníctva SAV p. Dr. Ing. Františka Simančíka, generálnu riaditeľku SIEA – TA Ing. Alexandru Velickú, PhD., generálneho riaditeľa Výskumnej agentúry p. Stanislava Sipku, prorektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave p. prof. Ing. Františka Uhereka. PhD, prorektora Žilinskej univerzity v Žiline p. prof. Ing. Pavla Rafajdusa, PhD., viceprezidentku ZSVTS p. Ing. Boženu Tušovú, výkonného tajomníka RÚZ SR p. Ing. Martina Hoštáka, PhD., generálneho sekretára APZ SR p. Mgr. Andreja Lasza a ďalších hostí, ako aj všetkých delegátov z členských organizácií zväzu.
Úvodný príhovor na odbornej časti VZ predniesol prezident ZPVVO p. doc. Ing. Jozef Buday, CSc. Zameral sa v ňom na zhodnotenie zlepšovania podnikateľského prostredia v Slovenskej republike. V prvej časti uviedol, že priaznivé podnikateľské prostredie je jedným z kľúčových prvkov prosperity, zamestnanosti a sociálneho rozvoja Slovenska. Konštatoval, že v uplynulom období zaznamenávame na Slovensku jeho zhoršovanie. Slovenská republika postupne stráca schopnosť konkurovať iným členským štátom EÚ a preto je nevyhnutné zvrátiť túto tendenciu formou realizácie opatrení a aktivít, ktoré má ZPVVO vo svojom programe na nasledujúce obdobie. Uviedol, že v záujme dosiahnutia vyššej konkurencieschopnosti Slovenska bude ZPVVO v spolupráci s ostatnými zamestnávateľskými zväzmi a organizáciami uvedené opatrenia presadzovať. Upozornil na skutočnosť, že konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva ovplyvňuje nástup štvrtej priemyselnej revolúcie a inovácie nadväzujúce na aplikovaný výskum a vývoj, ktoré sú jednou z kľúčových oblastí pre hospodársky rast a konkurencieschopnosť podnikov, regiónov a ekonomiky štátu a že Slovensko v inovačnej výkonnosti dlhodobo zaostáva, čo je dôsledkom nedostatočnej a nesystémovej podpory a stimulácie vedy, výskumu vývoja zo strany štátu.

V tejto súvislosti upozornil na problémy s prípravou a rozvojom ľudských zdrojov, s ich prepojením na potreby a požiadavky trhu práce. V oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia a rozvoja inovácií je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily jedným z vážnych problémov rozvoja hospodárstva Slovenska. Je to faktor limitujúci nielen úspešnosť výskumu v podnikateľskom, ale aj v ostatných sektoroch vedy a techniky v SR. Ľudské zdroje sú dnes nedostatkové nielen pre výskumné činnosti, ale aj pre následné realizačné a výrobné procesy v podnikateľských výskumno-vývojových organizáciách. Konštatoval, že pre zvýšenie uplatniteľnosti absolventov stredných a vysokých škôl je preto nevyhnutné bezodkladné spustenie reformy školstva založenej na požiadavkách trhu práce a demografickom vývoji. Ako kľúčové opatrenie navrhol za ZPVVO okamžitú zmenu systému financovania stredných a vysokých škôl založenú najmä na ukazovateli úspešnosti zamestnania absolventov v odbore. Základom pre spustenie reformy v oblasti vysokého školstva musí byť vykonanie medzinárodného auditu s cieľom identifikovať excelentné vysoké školy.

Upozornil na niektoré otvorené problémy zlepšovania podnikateľského prostredia pre oblasť výskumu, vývoja a inovácii.
Konštatoval, že nemalé očakávania podnikateľský sektor vkladal do vypracovania na implementácie Akčného plánu stratégie inteligentnej špecializácie Slovenska – RIS3SK. Slovensko však nemá Akčný plán schválený a preto bol pripravený a schválený Implementačný plán RIS3, ktorého súčasťou je aj priorizácia oblastí inteligentnej špecializácie. Vyhodnotenie plnenia IP RIS3 SK bolo predmetom rokovania Rady vlády SR pre VTI v marci 2019. Uviedol, že podstatná časť prijatých opatrení sa nezačala plniť, resp. ich plnenie je v značnom sklze. Aj na základe iniciatívy ZPVVO koordinačný orgán vykonal analýzu stavu plnenia prijatých opatrení a pripravil opatrenia pre zabezpečenie nápravy. Ukazuje sa, že pre budúce programové obdobie 2021-2027 je potrebné súčasnú RIS3 výrazne inovovať aby reflektoval nové výzvy, ktoré vyplývajú z potreby transformácie ekonomiky SR sformulovanej v Stratégii hospodárskej politiky do roku 2030.
V ďalšej časti sa zaoberal Akčným plánom inteligentného priemyslu a charakterizoval stav plnenia v prioritnej oblasti výskum, vývoj a inovácie, kde sa sústredil najmä na kritickú analýzu situácie okolo schvaľovania ŠPVaV pre roky 2019 – 2023 s výhľadom do roku 2028, v poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj, kde po dvoch rokoch stagnácie tohto významného nástroja na podporu a stimuláciu výskumu a vývoja v podnikateľskom sektor a jeho spolupráce s akademickou sférou bola v roku 2018 vyhlásená a vyhodnotená výzva na predkladanie žiadostí. Konštatoval, že žiaľ, v roku 2019 sa nepočíta so zverejnením nového Oznámenia, pretože v štátnom rozpočte na rok 2019 neboli pre toto oznámenie alokované finančné prostriedky, naopak pre oblasť stimulov pre VaV boli finančné prostriedky v rozpočte krátené. V ďalšej časti sa zaoberal dlhodobo pretrvávajúcimi problémami súvisiacimi s činnosťou APVV pri plnení uznesení vlády a pri vyhlasovaní všeobecných výziev. Konštatoval, že napriek viacerým upozorneniam a pripomienkam zo strany ZPVVO na rôznych úrovniach a rokovaniach neprišlo k zásadným zmenám v prístupe APVV k zohľadneniu pripomienok a návrhov ZPVVO, čo sa odráža v neúnosne slabej podpore aplikovaného výskumu a rozvoja výskumu a vývoja v podnikateľskom sektore. V ďalšej časti uviedol, že opätovne možno konštatovať, že značne zaostávame za svojimi možnosťami v účasti v Rámcových programoch EU. Vo väčšine kvantitatívnych, ale najmä kvalitatívnych porovnávaní sa umiestňujeme zväčša na posledných miestach medzi krajinami EÚ. V rámci SME Instrument za obdobie rokov 2014 – 2019 naďalej pretrváva kritická neúspešnosť slovenských projektov najmä v druhej fáze podporujúcej uvedenie inovatívnych produktov na trh. Konštatoval, že ZPVVO očakáva, že slovenské organizácie výskumu a vývoja zvýšia svoju úspešnosť zo zdrojov programov Horizontu 2020 s podporou Styčnej kancelárie SR pre výskum a vývoj v Bruseli a so zvýšením efektívnosti práce Kancelárie národných kontaktných bodov ustanovenej pri CVTI SR.
V ďalšej časti svojho vystúpenia sa prezident ZPVVO zaoberal operačným programom „Výskum a Inovácie“. Konštatoval, že vážnym problémom pre oblasť výskumu a inovácií je, že sa výrazne oneskoruje implementácia operačného programu. Zástupcovia zamestnávateľských zväzov a združení, vrátane ZPVVO, vyjadrujú vážne obavy týkajúce vecného a časového plnenia zámerov Operačného programu pre programové obdobie 2014 – 2020. Stav čerpania finančných prostriedkov v rámci OP VaI predstavuje 10,13 % z alokácie programu. Uviedol, že pozitívom je, že MŠVVaŠ SR v spolupráci s Výskumnou agentúrou vyhlásili 30. 5. 2019 päť výziev, zameraných na podporu strategických priemyselných výskumno-vývojových centier, realizovaných v rámci jednotlivých domén RIS3 v súhrnnej alokácii 100 miliónov EUR. Konštatoval, že vyhláseniu výziev predchádzali intenzívne diskusie na úrovni Rady Výskumnej agentúry, Stálej komisie Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie pre implementáciu RIS3, či pri okrúhlom stole s potenciálnymi žiadateľmi, ktoré viedli k vhodnému nastaveniu samotných parametrov výziev. Uviedol však, že systém riadenia a vyhodnocovania jednotlivých výziev OP VaI je nesystémový a netransparentný. Deklarovaný cieľ operačného programu podporiť transfer poznatkov výskumu a vývoja do podnikateľskej praxe sa zatiaľ nenaplňuje. Konštatoval, že ZPVVO je názoru, že procesy v rámci operačného programu je potrebné prehodnocovať a modifikovať. Objektivizovať a zrýchliť sa musí najmä proces výberu hodnotiteľov a celá fáza konečného schvaľovania projektov. V rámci prípravy ďalších výziev operačného programu navrhol vyprofilovať tematické výzvy pre podporu podnikateľského sektoru: podporiť modernizáciu prístrojovej, meracej a laboratórnej techniky na výskumných a vývojových pracoviskách nielen verejného, ale aj podnikateľského sektoru. Konštatoval, že väčšiu ústretovosť od riadiacich orgánov operačných programov očakával podnikateľský sektor pri nastavení nástrojov ich finančného riadenia. Napriek úsiliu zamestnávateľských zväzov sa nepodarilo presadiť zálohové financovanie pre výskumné projekty v podnikateľskom sektore. Prijateľné riešenie vidíme v prijatí kombinovanej formy financovania projektov výskumu a vývoja pre podnikateľský sektor.
Uviedol, že závažnou výzvou pre slovenský priemyselný výskum je aktivita vlády prijatá v súvislosti s nástupom inteligentného priemyslu – Industry 4.0. Zvýšenie aktivity Slovenska v tejto oblasti je nevyhnutné, najmä pre zníženie zaostávania nášho priemyslu voči využívaniu SMART princípov v Severoamerickom a Východoázijskom teritóriu. Za kľúčové však ZPVVO považuje stanovenie reálneho postupu uplatňovania SMART princípov v podmienkach priemyselných podnikov na Slovensku. Je potrebné identifikovať cieľovú skupinu podnikov, ktoré budú z dlhodobého hľadiska schopné zaviesť prvky Industry 4,0 do svojej produkčnej praxe s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti v celoeurópskom meradle.
Za nemenej dôležitý problém pomenoval, z pohľadu podnikateľského prostredia, riešenie ochrany citlivých údajov v rámci deklarovanej otvorenosti prístupu k rozsiahlym údajovým základniam. Konštatoval, že ZPVVO je názoru, že uplatňovanie globálnych princípov Industry 4.0 nesmie ohroziť konkurenčnú schopnosť a priemyselnú bezpečnosť našich podnikov.
Pri hodnotení podpory podnikateľského prostredia v oblasti výskumu a vývoja poukázal na prístupy zodpovedných ministerstiev pri presadzovaní nástrojov priamej a nepriamej podpory výskumu a vývoja. Konštatovať, že k zásadným zmenám pri presadzovaní týchto nástrojov v prospech podnikateľského sektora ešte stále neprišlo.
Vo vystúpení sa ďalej zaoberal štátnym rozpočtom v oblasti vedy a výskumu na rok 2019, ktorý nenapĺňa deklarované predstavy o posilnení finančnej podpore priemyselného výskumu a vývoja zo zdrojov štátneho rozpočtu. Ďalej konštatoval, že verejné výdavky na vedu a výskum oproti minulému roku opäť poklesli. Pritom ťažisko finančnej podpory štátu je zamerané na financovanie výskumu vo vysokoškolskom sektore a v sektore SAV. Uviedol, že pre podporu výskumných programov Agentúry na podporu VaV je vyčlenených 40,1 mil. eur, čo opätovne limituje financovanie projektov schválených v rámci všeobecných výziev a nevytvára priestor pre vyhlásenie nových programov APVV.
V poslednej časti vystúpenia zameral pozornosť na spoluprácu zamestnávateľských zväzov a organizácií pri presadzovaní záujmov a potrieb zamestnávateľov v oblasti vedy, výskumu, vývoja a inovácií. Prejavilo sa to pri vypracovaní a presadzovaní dokumentu „Ako ďalej v oblasti VVI – Jednotný postoj zamestnávateľov v oblasti rozvoja výskumu – vývoja a inovácií v SR“, ktorý bol predmetom rokovania Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie v marci 2019 a odporučený na rokovanie vlády SR. Ďalej pri vypracovaní stanoviska k prerozdeľovaniu dotácie zo ŠR pre rok 2019 na vysoké školy, pri presadzovaní oprávnených záujmov podnikateľských subjektov v rámci koncipovania kritérií na hodnotenie kvality uchádzačov z podnikateľského sektora o podporu projektov VaV v rámci OP VaI, kde sa dosiahla v mnohých otázkach akceptovateľná zhoda medzi MH SR, MŠVVaŠ SR a predstaviteľmi podnikateľských zväzov a organizácií. Požiadavky zamestnávateľov, po rokovaniach s predstaviteľmi príslušných sekcií MH SR a MŠVVaŠ SR a nájdení obojstranne akceptovateľných kompromisov, boli predmetom spoločného listu zástupcov zamestnávateľov v Rade Technologickej agentúry ministrovi hospodárstva SR. Konštatoval, že sa tiež riešila problematika navýšenia superodpočtu dane na 250 % a odpočet dane za mladých vedeckých pracovníkov do 35 rokov, otázka zvýšenia kvality výchovy a vzdelávania mladej generácie, najmä na technických a prírodovedných odboroch univerzít. Predmetom pozornosti boli aj možnosti využívania technickej infraštruktúry VaV nadobudnutej z verejných zdrojov – OP VaI, súkromným sektorom. Odporúčal aj členskej základni hľadať styčné body spolupráce s pracoviskami SAV a vysokých škôl pri formulovaní ponúk výskumných riešení pre podnikateľov, ktoré by mohli byť financované v rámci výziev agentúr podporujúcich výskum a vývoj na Slovensku.
Na záver svojho vystúpenia upozornil na súhrn vybraných návrhov opatrení v rámci programu nášho zväzu a RÚZ SR zameraných na posilnenie podpory aplikovaného výskumu, vývoja a inovácií, ktorý bol poskytnutý všetkým účastníkom valného zhromaždenia. Vyslovil nádej, že príslušné ministerstvá zohľadnia odporúčania Zväzu v rámci procesu zlepšovania podnikateľského prostredia pre oblasť výskumu a vývoja a presvedčenie, že uplatnením navrhovaných systémových zmien sa vytvoria reálne podmienky pre podporu podnikateľského výskumu a vývoja v ďalších rokoch.
Za RÚZ SR a ZPS pozdravil VZ ZPVVO PhDr. Ján Oravec, CSc., prezident ZPS a viceprezident RÚZ SR. Ocenil činnosť ZPVVO v rámci RÚZ a ZPS vyzdvihol prínos Výboru RÚZ pre VVI. Prehlásil, že obidve zamestnávateľské organizácie podporia návrh opatrení, ktoré ZPVVO predkladá. Zaoberal sa problematikou lepšej regulácie využitím Centra pre lepšiu reguláciu v rámci SBA a monitorovaním legislatívneho procesu z pohľadu dopadu na podnikateľské prostredie. Konštatoval potrebu zásadnej zmeny hospodárskej politiky a politiky v oblasti podpory VVI. Taktiež poukázal na problémy v oblasti priemyselného výskumu. Zdôraznil, že musí nastať zásadná zmena v oblasti manažmentu VVI. Podporil uskutočnenie vedecko-odbornej konferencie pri príležitosti 20. výročia vzniku ZPVVO.
Člen Predsedníctva SAV Dr. Ing. František Simančík, konštatoval, že SAV je súrodeneckou organizáciou ZPVVO, ktorá viac pracuje hlavou ako rukami. Vo svojom vystúpení sa dotkol problematiky útlmu výskumno-vývojových aktivít v SR. Konštatoval, že v SR sa málo orientujeme a oceňujeme prácu hlavou a preto mnohí schopní ľudia odchádzajú pracovať do zahraničia. Upozornil na fenomén náhrady práce rukami robotizáciou, čo bude mať vážne sociálne dôsledky. Preto je potrebné orientovať sa na znalostnú ekonomiku – predávať poznatky, pridanú hodnotu. Zvyšovať podiel pridanej hodnoty na úrovni poznania. Využiť kreatívnosť našich ľudí. Upozornil na slabé podporné mechanizmy na podporu inovatívnosti zo strany štátu. Konštatoval, že je nutné využívať nepriame nástroje na podporu inovácií v priemysle. Podporil využívanie technickej infraštruktúry nakúpenej v SR aj pre podnikateľský sektor. Zdôraznil nevyhnutnosť intenzívnej spolupráce medzi SAV, VŠ a podnikateľským sektorom. V tejto súvislosti položil dôraz na zlepšenie komunikácie, podniky by mali povedať, ktoré problémy potrebujú riešiť. Vyjadril podporu ochrane duševného vlastníctva a poukázal na problémy v tejto oblasti. Ďalej sa zaoberal problematikou implementácie inovačných nápadov do výrobkov Konštatoval, že chýba rizikový a základný kapitál pre oblasť inovácií.
Ing. Ladislav Šimko, riaditeľ odboru ÚPPV SR pre II sa vo svojom vystúpení zaoberal prípravouprogramového obdobia rokov 2021 – 2027 so zameraním na základné vstupy zo strany EÚ a päť cieľov politiky súdržnosti: Inteligentnejšia Európa; Ekologickejšia Európa; Prepojenejšia Európa; Sociálnejšia Európa; Európa bližšie k občanom a základnými podmienkami pre inteligentnú špecializáciu. Na úvod uviedol hlavné poslanie Úradu podpredsedu vlády pre II a schému riadenia implementácie RIS3 SK. Zdôraznil potrebu aktualizácie RIS3 SK na roky 2021 – 2027. Predstavil Projekt aktualizácie RIS3 SK a Indikatívny plán projektu aktualizácie RIS3 SK. Uviedol prioritné tematické oblasti, ktoré v nasledovnom programovom období budú podporované zo ŠF a KF.Podrobnejšie rozviedolobsah cieľa Inteligentnejšia Európa: Rozšírenie výskumných a inovačných kapacít a využívanie pokročilých technológií – podpora vzniku a rozvoja priemyselných výskumno-vývojových centier; – zapájanie vedecko-výskumných subjektov do Európskeho výskumného priestoru; Využívanie výhod digitalizácie – projekty a iniciatívy zamerané na umelú inteligenciu, veľké dáta a superpočítače; – mobilné aplikácie elektronického zdravotníctva; – využitie prvkov umelej inteligencie v elektronických službách verejnej správy; Posilnenie rastu a konkurencieschopnosti MSP – projekty spolupráce MSP s výskumnými organizáciami; – sieťovanie MSP s veľkými podnikmi (vrátane multinacionálnych); – spin-offy a start-upy a finančné nástroje pre MSP. Ďalej rozviedol základné podmienky pre inteligentnú špecializáciu pre nasledujúce programové obdobie a kritériá splnenia základných podmienok.
Mgr. Rastislav Igliar, generálny riaditeľ SŠF MŠVVaŠ SR sa zaoberal vo svojom vystúpení aktuálnym stavom Operačného Programu Výskum a Inovácie (OP VAI) v gescii ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a v MH SR. Uviedol prehľad o alokovaných prostriedkoch v rámci OP VaI a stave čerpania k 30. 4. 2019. Predložil prehľad o vyhlásených výzvach, o stave kontraktov a o stave čerpania finančných prostriedkov. Informoval o opatreniach, ktoré boli prijaté v roku 2018 pre úspešný reštart implementácie OP VaI. Stručne predstavil výzvu MŠVVaŠ SR a Výskumnej agentúry, ktorá bola vyhlásená 30. 5. 2019 na podporu strategických priemyselných výskumno-vývojových centier realizovaných v rámci jednotlivých domén RIS3. V ďalšej časti svojho vystúpenia sa zaoberal faktormi, ktoré spomaľujú realizáciu OP VaI: zdĺhavá reakcia žiadateľov pri predkladaní svojich žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci otvorených dopytovo-orientovaných výziev; nezáujem zo strany odborných hodnotiteľov vo vybraných znalostných oblastiach, či ich časová (ne)disponibilita. Konštatoval, že identifikované riziká sa riadiaci orgán v spolupráci s VA snaží do istej miery eliminovať zverejňovaním usmernení a informácií o postupnom uzatváraní jednotlivých výziev v dôsledku nedostatočného dopytu, resp. aktuálnou snahou o aplikovanie možnosti dištančného hodnotenia, t. j. mimo priestorov VA. Stručne uviedol aj situáciu v realizácii OPVaI v gescii MH SR: stav alokovaných prostriedkov, stav kontrahovania a čerpania k 31. 5. 2019 Informoval o aktuálne vyhlásených výzvach v gescii MH SR a o plánovaných výzvach v gescii MH SR pre najbližšie obdobie.
Ing. Stanislav Sipko, generálny riaditeľ Výskumnej agentúry MŠVVaŠ SR vo svojom vystúpení poskytol základné informácie o piatich výzvach na podporu strategických priemyselných výskumno-vývojových centier z OP Výskum a inovácie. Zaoberal sa novými nastaveniami v rámci výzvy na podporu strategických priemyselných výskumno-vývojových centierv doménach inteligentnej špecializácie RIS3. Uviedol prahľad o výške alokácií finančných prostriedkoch na jednotlivé výzvy, časový harmonogram konania o žiadostiach o NFP (ŽoNFP), informáciu o minimálnej a maximálnej možnej výške príspevku, o podmienkach pre vytvorenie partnerstva a podrobné informácie o ďaľších podmienkach pre posúdenie vecnej oprávnennosti ŽoNFP, časovej oprávnenosti výdavkov, o merateľných ukazovateľoch, o kritériách posúdenia súladu s RIS3 SK a ďalších podmienkach splnenia kritérií pre výber projektov.
Prorektor STU v Bratislave, prof. Ing. František Uherek, PhD., pozdravil rokovanie v mene rektora STU, ktorý sa z dôvodov plnenia iných povinností ospravedlnil. Vyzdvihol dlhodobú spoluprácu medzi STUBA a podnikateľským sektorom v oblasti aplikovaného výskumu, menovite medzi ZPVVO a RÚZ SR. Informoval o vzniku konzorcia STUBA – UKBA – SAV. Zaoberal sa problémom partnerstva vo výzvach OP VaI na podporu strategických priemyselných výskumno-vývojových centier z pohľadu podmienky, že jednotlivé univerzity môžu vystupovať v rámci vyhlásených piatich výziev ako partneri len jedenkrát v jednom projekte, čo považujú univertzzity za nerozumné a značne obmedzujúce kritérium. Ďalej sa zaoberal problematikou možností výskumných inštitúcií Bratislavského regiónu uchádzať sa o podporu v rámci OP VaI.
V mene ZSVTS pozdravila rokovanie valného zhromaždenia Ing. Božena Tušová, viceprezidentka ZSVTS. Informovala, že vedenie ZSVTS a jeho členská základňa sa stotožňujú sa s návrhmi opatrení, ktoré na rokovanie valného zhromaždenia predložilo Prezídium ZPVVO.. Ponúkajú spoluprácu s ZPVVO. Odporučila návrhy opatrení predložiť na prerokovanie orgánom štátu.
V mene APZ SR vystúpil Mgr. Jozef Lasz, generálny sekretár APZ SR. Predstavil aktivity asociácie v oblasti výskumu a vývoja. Ďalej sa zaoberal otázkou spolupráce medzi podnikateľskými organizáciami a inštitúciami. V tejto súvislosti upozornil na portál venujúci sa problematike spolupráce, ktorý je súčasťou webovej stránky asociácie. Vyzval na užšie prepojenie aktivít ZPVVO a APZ v oblasti výskumu a vývoja.
V pracovnej časti valného zhromaždenia delegáti schválili správu o činnosti zväzu a správu o hospodárení zväzu za rok 2018, rozpočet zväzu na rok 2019 a stanovili zameranie činnosti zväzu na roky 2019-2020.

Pokračovaním v prehliadaní tejto webovej stránky súhlasíte s používaním cookies. viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť